Uteč!

Je chvályhodné, že aj   Nórske kráľovstvo začalo v   posledných rokoch   aktívnejšie prispievať do   hororového filmového fondu,   no žiaľbohu, úsilie   tamojších tvorcov zatiaľ   zostáva len na úrovni   tovarišského snaženia bez   majsterskej fortieľnosti,   precíznosti, a   inovatívnosti, čo mierou   vrchovatou platí aj pre Uteč   !. Prefláknutá satanistická   tématika a zmienky o zlom   nórskom black metale (z   akého počas filmu nezaznie   ani jedna rezavá nota, čo   treba brať ako ťažké faux   pas), možno vydesia divákov,   ktorí v práci - alebo počas   chvíľ relaxu - počúvajú   len veselých, večne   optimisticky naladených   spíkerov a nezávadnú   hudobnú výplň na   komerčných rádiostaniciach,   no skúseného hororového   matadora určite   nekonsternujú, a dlhoročný   zamračený blackmetalista im   venuje leda tak vlčí úškrn   - obzvlášť, keď   pridružené bububu z oblasti   nadprirodzeného hororu je tu   vcelku nadbytočné, a dejová   os by sa bez neho kľudne   zaobišla. Keďže sa však   príbeh odohráva v nórskom   Bergene a medzi členmi   zazobanej (a tým pádom   duševne nestabilnej, až   zvrátenej) nórskej rodinky,   tak bolo nevyhnutné   začleniť aj povinný   etnický prvok, aby to celé   vyvážil, stabilizoval, a   presvetlil, a preto   samaritánsky černošský   policajt adoptuje malé   nordické dievčatko ...   ibaže dotyčný najdúch sa   milujúcemu tútorovi   odvďačí tak, že ho neskôr   oklame, a radšej sa vyberie   hľadať svojich skutočných,   biologických rodičov ...   Veru, nevďak svetu vládne.