Démon ve mně

Spoznávanie cudzích kultúr   a oboznamovanie sa s   exotickými mytológiami   môže byť zaujímavou a   pútavou bádateľskou   činnosťou, no ak sa   implikuje do amerického   pakultúrneho prostredia medzi   tamojších fádnych   študákov, tak to väčšinou   dopadne podobne, ako v tomto   filme. Nadôvažok, ak jeho   názov vyzrádza pointu, matka   hlavnej hrdinky vyzerá   lepšie a mladšie, ako jej   vlastná dospievajúca dcéra,   iná indická deva chodí so   sklíčkom, v ktorom nemá   naložené uhorky ani   utopencov, ale naloženého   démona (čo pre zmenu vyzerá   ako kríženec skamenelého   ježka a zubatého,   vyhynutého prehistorického   obratlovca), a pokiaľ by to   náhodou niekto nevedel, tak   študenti na amerických   stredných školách oslovujú   svojich pedagógov ich   krstnými menami, pretože   výchovný vzťah tam nie je   založený na autorite, ale na   kamarátstve (a potom sa   netreba čudovať, že občas   tieto "kamarátstva"   končia šťavnatými   nadávkami, údermi do tváre,   či vystrieľaným   zásobníkom). To, že sa   takéto podradné, detinské,   až vyslovene smiešne   filmové záležitosti vôbec   dostávajú do medzinárodnej   kinodistribúcie, je najskôr   vďaka tomu, že okázalo   propagujú rôznorodosť, a   približujú neľahké   začleňovanie rozmanitých   minorít do väčšinových   spoločenstiev, no zároveň   je aj správou o neradostnom   stave súčasného   amerikánskeho hororu, ktorý   sa - až na zopár   svojbytných, temných   výnimiek - hrbí ako   úslužný lokaj, čo   neoprašuje starožitnícku   kolekciu strachu a hrôzy, ale   leští rozličné agendy a   ideologické rárohy   úpadkového, modernistického   charakteru.